Chotár obce bol osídlený už v praveku, čo dokázajú tu nájdené archeologické nálezy. V polohe Drozdová južne od viníc bola objavená kamenná industria neolotického rázu a niekoľko úlomkov hallštattskej keramiky, v polohe Kenderföld sa našli výrazné nálezy z doby laténskej, rímkej a včasnoslovanského obdobia. V polohe Alsó - Hármasholdas sa našli zlomky bukovohorskej keramiky a včasnoslovanská keramika datovaná do 8.- 9. stor. Je to jedno z najstarších slovanských sídlisk na východnom Slovensku. Na vrchu Várhegy sa našli podobné archeologické nálezy, navyše tu bolo zemné hradisko, o ktorom sa ale nezachovala žiadna písomná zmienka a pravdepodobne ho vybudovali Slovania. Podľa Anonymovej Gesta Hungarorum sa v tunajšom okolí po zápore vlasti usadila časť Maďarov pod vedením vojvodu Borsa. Tí kolonizovali aj údolie rieky Bodvy a tak riedko obsadené územie začalo byť osídlené hustejšie.
Dôležitým pre obec bol vznik Turnianskej župy a župného hradu Turňa. Turnianska Nová Ves je starou obcou, ale mladšou ako okolité dediny, čo vyplýva aj z jej názvu. Písomne je prvýkrát doložená r. 1340 pri delení majetku potomkov comesa Tekusa ako posessoine Uifalu. Obec tak pripadla Jánosovi, synovi Lászlóa, ktorý bol synom Tekusa, bývajúceho na hrade Turňa. László bol zakladateľom rodu Tornayovcov. Ale prví osadlíci v chotári obce sa usadili už po odchode Tatárov r. 1242, ktorí zanechali spustošenú krajinu. Tak boli opustené časti krajiny osídlené cudzími majstrami a kolonistami, ktorí sa stali servientmi turnianského hradného panstva. Neskôr sa počet obyvateľov zvýšil až vznikla samotná obec.
Už v 16. stor. bol v obci významný chov ovcí. V r. 1617 turnianske hradné panstvo kúpil Buzinkai Keglevich Miksa a táto rodina sa stala na dlhý čas zemepánom aj Novej Vsi. Celé 17. stor. zúrili vojny, rôzne epidémie a násilnosti hlavne na pospolitom ľude a tak niet divu, že na prelome 17. a 18. stor. sa obec takmer úplne vyľudnila. V okoli viackrát operovali oddiely Rákcziho kurucov, proti ktorým postupovali cisárski labanci. Na ich ukrutnosti sa sťažovalo celé okolie. Dokonca v r. 1710 v župe vypukla morová epidémia. Po r. 1720 sa sem prisťahovali noví obyvatelia prevažne nemeckej národnosti. Podľa lexikónu z r. 1773 sa v obci rozprávalo nemecky a maďarsky.
V r. 1815 bolo meno obce zmenené na Turnianska Nová Ves na odlíšenie dedín s podobným menom. Obyvatelia obce sa okrem poľnohospodárstva zaoberali aj pestovaním konope a chovom oviec. V r. 1831 aj v Turnianskej Novej Vsi vypukla cholerová nákaza. Cholerová nákaza postihla obec aj v rokoch 1862, 1863, 1866 a 1873. V r. 1891 bol v dedine založený Hasičský zbor. V r. 1903 vypukol v obci veľký požiar a zhoreli obe strany Felvégu, hornej časti Turnianskej Novej Vsi. V r. 1904 vyhorel zasa Alvég, dolná čast obce. Z tejto pohromy sa obec len ťažko pozviehala.Vypuknutie I. sv. vojny prinieslo pospolitrému ľudu len utrpenie a biedu. V r. 1918 sa Turnianska Nová Ves stala súčastou novovzniknutej ČSR. Život miestného obyvateľstva sa vôbec nezmenil, zaoberá sa poľnohospodárstvom. V r. 1925 bolo reorganizované tunajšie hasičstvo a založený Dobrovoľný hasičský zbor. V r. 1932 pre zlepšenie cestnej premávky bol postavený most cez rieku Nagy Bódva a v Újásási. Po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 sa Turnianska Nová Ves znova stala súčasťou Maďarska. Výbuch II. sv. vojny opäť priniesol obyvateľstvu biedu i súženie a vyžiadala sa 25 obetí na životoch tunajších občanov. Viacerí obyvatelia boli odvlečení do sovietských pracovných táborov, z ktorých nie všetci sa vrátili domov. Ale po roku 1945 nenastal vytúžený pokoj. Obyvateľstvo maďarskej národnosti bolo zbavené občianskych práv, boli zatvorené školy s maďarským vyučovacím jazykom. V roku 1948 sa začalo vyučovať aj v maďarskom jazyku, r. 1952 bolo založené tunajšie JRD a MO CSEMADOKu, významnej kulturnej ustanovizne obce. R. 1953 sa začalo s reguláciou koryta rieky Bodva, bola zavedená priama autobusová doprava. R. 1958 bola zahájená stavba kulturného domu. R. 1964 bola Turnianska Nová Ves zlúčila s Hosťovcami a Chorvátmi v spoločnú obec Nová Bodva, ktorej sídlo bolo v našej obci. Podobne v tom roku boli zlúčené družstvá spomenutých obcí v spoločné JRD. Bola postavená nová budova ZŠ, kde získala priestory aj materská škola a MNV. Bol vybudovaný obecný vodovod a postavená nová budova domu smútku. Obec Nová Bodva sa rozpadla r. 1991 a Turniaska Nová Ves opäť samostatne rozhoduje o svojich osudoch. Začala sa modernizovať infraštruktúra obce, v rámci ktorej bol do Turnianskej Novej Vsi zavedený plyn, vybudovana káblová televízia, postavená nová budova požiarnej zbrojnice, obnovené chodníky a upravené verejné priestory.
